Vlastnosti žíhania titánového obkladového materiálu
Vlastnosti žíhania titánového obkladového materiálu:
V porovnaní s tepelným spracovaním iných kovových materiálov má tepelné spracovanie kovov plátovaných dosiek mnoho podobností. Napríklad sa zahrievajú na vopred stanovenú teplotu pri určitej rýchlosti, udržiavajú sa na tejto teplote po určitú dobu a potom sa ochladzujú pri určitej rýchlosti. Celý proces prebieha vo vzduchu alebo v inom médiu.
V porovnaní s tepelným spracovaním iných materiálov má tepelné spracovanie jedného obkladového materiálu tiež svoje jedinečné vlastnosti. To znamená, že sa musí brať do úvahy teplota topenia a rekryštalizačná teplota, pevnosť, plasticita, odolnosť proti opotrebeniu a korózii, koeficient špecifického tepla a tepelnej rozťažnosti a ďalšie fyzikálne vlastnosti a vlastnosti aktivujúce krv rôznych prvkov, ktoré tvoria kompozit, najmä keď sú vystavené vysokým teplotám Aby bolo možné správne navrhnúť procesné parametre tepelného spracovania a predpovedať vplyv tepelného spracovania na štruktúru ich zóny spoja, pevnosť spoja a ich príslušné matricové štruktúry a vlastnosti.
Spojovacia vrstva kompozitnej dosky z titánovej ocele má veľmi zložitú kovovú štruktúru. Pri špeciálnom výrobnom procese a podmienkach tepelného spracovania bude spojovacia vrstva produkovať krehké fázy, ako je TiC, FeTi, ktoré priamo ovplyvnia pevnosť spoja a plasticitu kompozitnej dosky. Účelom žíhania kompozitných dosiek je eliminovať vnútorné pnutie, vyvolať regeneráciu a rekryštalizáciu v spracovanej štruktúre a tiež stabilizovať a homogenizovať štruktúru, eliminovať škodlivé fázy a zlepšiť mechanické vlastnosti.
Proces žíhania výbušných obalových materiálov je formulovaný podľa rôznych účelov. Princíp spočíva v tom, že zložky s najnižšou teplotou topenia v kove sa uvažujú obmedzeným spôsobom a potom sa hlavné prvky tvoriace kov považujú za tuhé roztoky alebo intermetalické zlúčeniny vo fázovom diagrame, alebo oboje. Je tiež dôležité zvážiť, či komponenty podliehajú fázovej transformácii pri vysokej teplote, najmä počas žíhania pri vysokej teplote.
Proces žíhania tohto druhu materiálu je určený experimentmi. Výber rozsahu teplôt ohrevu môže byť založený na nasledujúcich princípoch: spodná hranica je 1/3~2/5 spodného bodu tavenia zloženého kovu a horná hranica je 2/3~4/5 rovnaký bod topenia. Pre tie kombinácie kovov, ktoré nevytvárajú intermetalické zlúčeniny na rozhraní, pec z nehrdzavejúcej ocele atď., je ich teplotný rozsah žíhacieho ohrevu veľmi široký, najmä horná medzná teplota môže byť veľmi vysoká. Vo všeobecnosti môže byť spodná hranica vyššie uvedeného rozsahu teplôt ohrevu teplotou na uvoľnenie napätia.
Pri tých kombináciách, ktoré môžu vytvárať intermetalické zlúčeniny na rozhraní pri vysokej teplote a jedna zo zložiek má fázovú transformáciu, napríklad oceľová platňa s titánovým plášťom, veľký počet testov preukázal, že jej teplota žíhania by nemala byť príliš vysoká, inak by kombinovaná strata bude príliš veľká a nižšia ako technická norma. V tejto chvíli je rozporuplné zabezpečiť dostatočne vysokú pevnosť spoja.
Záver
1. Ideálna je teplota žíhania medzi 500 ~ 600 stupňami, ktorá môže získať dobré mechanické vlastnosti a nemala by byť príliš vysoká.
2. Keď teplota presiahne 900 stupňov, kompozitná vrstva prejde fázovou transformáciou, ktorá ovplyvní mechanické vlastnosti.







