Prehľad vývoja titánu Anode
Elektróda je dôležitou súčasťou elektrolytického inžinierstva. Jeho výkon priamo ovplyvňuje úroveň účinnosti elektrolýzy, náklady a kvalitu produktov elektrolýzy a materiál elektródy určuje výkon elektródy. Preto v procese vývoja elektrochemického priemyslu bol vývoj nových materiálov elektród s vynikajúcim výkonom vždy oceňovaný výskumníkmi a inžiniermi z celého sveta. Vývoj materiálov elektród prešiel viacerými fázami grafitových elektród, elektród oxidu železitého, zliatinových elektród na báze olova, elektród drahých kovov a elektród potiahnutých titánom. V roku 1896 spoločnosť E.G.Acheson úspešne vyrobila umelý grafit elektrotermálnou kryštalizáciou a aplikuje ho pri výrobe elektrolýzy slanej vody. Odvtedy priemysel elektrolýzy vstúpil do éry grafitových elektród. Elektrolýza slanej vody vyžaduje, aby materiály elektród mali dobrý elektrokatalytický výkon na vyzrážanie chlóru, dobrú trvanlivosť a schopnosť inhibovať zrážanie kyslíka. Keď je koncentrácia slanej vody vysoká, grafitová elektróda môže plne spĺňať vyššie uvedené požiadavky, ale grafitová anóda má pri dlhodobej výrobe tieto nedostatky: veľký odpor a veľká spotreba energie; s priebehom procesu elektrochemickej reakcie sa zvyšuje strata elektródy a došlo k zmenám rozstupu elektród, čo vedie k nestabilnej produkcii elektrolýzy a aktívny povrch reakcie vývoja chlóru je ťažké spoľahlivo udržať.
Na prekonanie vyššie uvedených nedostatkov grafitových elektród je naliehavo potrebné nahradiť nekovové grafitové elektródové materiály kovovými elektródami. V tomto prípade ľudia vynašli zliatinové elektródy na báze olova, aby nahradili grafitové elektródy. Zliatinové elektródy na báze olova majú výhody nízkej ceny, jednoduchého tvárnenia, automatickej opravy povrchových oxidov, aj keď sú poškodené, a stabilnej prevádzky v elektrolyte. Má však nasledujúce fatálne nedostatky v dlhodobej výrobnej praxi: (1) Elektróda má veľkú hmotnosť a nízku pevnosť a je náchylná na deformáciu počas používania, čo spôsobuje skrat a znižuje účinnosť prúdu. (2) Vodivosť elektródy nie je dostatočne dobrá a spotreba energie je pomerne veľká. Preto je naliehavé nájsť novú elektródu, ktorá nahradí zliatinu elektródy na báze olova.
V 60-tych rokoch našiel Holanďan Henri Bernard Beer po rokoch tvrdej práce nový typ anódy s dlhou životnosťou, vysokým elektrochemickým katalytickým výkonom a bez sekundárneho znečistenia – titánový substrát potiahnutý nezpustnou anódou na báze ruténium (označovaný ako DSA) a dosiahol industrializáciu v roku 1968. Vzhľad potiahnutej titánovej anódy prekonáva nedostatky tradičných grafitových a zliatinových elektród na báze olova, rieši mnoho problémov, ktoré sa vyskytujú v každodennom živote a výrobnej praxi, a výrazne zlepšuje vzhľad odvetvia elektrolytického priemyslu. Je známy ako priemysel alkalických chloridov. Veľká technológia. Odvtedy vývoj elektród vstúpil do éry titánových elektród.







